6.časť
V duchu som si hovorila nejdem nejako pridlho? Pri zastávke som niekoho uvidela. Opýtam sa ho či nevie kde to je, pomyslela som si. Išla som k nemu, do tváre som mu nevidela, pretože bol otočný, mal kapucňu a rozprával ešte s ďaľšími 4 ľuďmi. "Prepáčte, chcela by som sa spýtať či neviete ako sa dostanem na túto adresu" a dala som im lístok. 2 z nich si dali dole kapucne a otočili sa ku mne. Ja umriem! Boli tí najkrajší chalani akých som videla.
"Jasné bývame kúsok odtiaľ, poď s nami," povedal jeden z tých dvoch
"Tu máš zober si mikinu," povedal druhý a usmial sa.
Prišli sme pred Sofiin dom.
"Vďaka, som vám veľmi zaviazaná."
"Aj nabudúce kráska," usmiali sa a odyšli. Zazvonila som, otvoril Mike.
"Ahoj, čo tu robíš?"
"Prišla som za Sofiou"
"Poď dnu." zavolal Sofiu a tá ma odtiahla do svojej izby, ktorá bola oblepená plagátmi (zrejme 1D).
"Jess, začneme od začiatku. Ako 1. by si mala vedieť ako sa volajú a rozoznať ich," povedala Sofia a dala mi asi 100-vku papierov so slovami," toto všetko musíš vedieť, aby si bola pravá directionerka." Pozrela som sa na 1. fotku,kde bol iba jeden z nich, bol mi strašne povedomí. Mal kučeravé hnedé vlasy. Rozmýšľala som kde som ho videla.
"Ináč máš super mikinu," Povedala Sofia
"Ďaku, ale tá nie je moja ja som ju zabudla vrátiť." Potom som si spomenula, že som ho videla na zastávke. Pozrela som si ostatné fotky. Našla som tam fotku toho nádherného modrookého blonďáka aj toho so super účesom.
"Tá mikina je jeho!," ukázala som na blonďáka.
Tak dúfam že sa bude páčiť :)) Prosím dajte aj nejaký ten koment čo si o to myslíte